Som fotografkou a mamkou troch detí. Milujem svoju prácu, rodinu a avokádo. Aj keď sa fotografovaniu venujem už dlho, stále sa učím kombinovať prácu s materstvom. Je to pre mňa každodenná výzva. O svojich skúsenostiach s fotografovaním a plánoch do budúcna som pre vás porozprávala v krátkom rozhovore.

1. Čomu sa v súčasnosti venujete?

Nedávno som sa pustila do sociálneho projektu Real family life. Chcem ním poukázať na to, že život nie je taký dokonalý, ako ho vidíme na Facebooku a Instagrame. Všade okolo nás sú fotografie dokonalých rodín, dokonalých detí a dokonalých domácností. Ľudia sa pri pohľade na tieto fotografie sami seba pýtajú, prečo je to v ich prípade inak. Je to však len klamlivý obraz. V reálnom živote nie sú všetky deti čisté, veľakrát sú uplakané a nepočúvajú. Aj v dome nie je vždy upratané, ako keby tam nikto nebýval.

2. Čo vás na fotografovaní najviac baví?

Milujem voľnosť, kreativitu a komunikáciu s ľuďmi, preto je pre mňa práca fotografky ako stvorená. Keď sú klienti s mojimi fotografiami spokojní, mám chuť púšťať sa do ďalších projektov. Vtedy viem, že má moja práca zmysel a idem správnou cestou. Každé fotenie je pre mňa novou skúsenosťou. Najradšej však fotím deti a rodiny. Je to neopísateľný pocit vidieť, ako sa tešia, ako sú nervózni alebo vo vytržení. V tej chvíli sa stávam súčasťou ich rodiny. Vtedy záleží na mojej šikovnosti, aby som v pomerne krátkom čase vycítila, ako s rodinou a deťmi komunikovať, a čo je pre nich pri fotení najvhodnejšie.

3. Je podľa vás fotografovanie ťažké?

Fotografovanie je dnes veľmi populárne, a selfie je novodobou závislosťou. Ľudia sa fotia, aby vyzerali v očiach seba i druhých dokonale. Aj preto som sa sa pustila do môjho nového projektu. Na prvý pohľad sa zdá, že je fotografovanie veľmi jednoduché. Ak však nefotíte seba, ale iných ľudí, je potrebné mať pre to cit a dostatočné schopnosti. Najdôležitejšia je prax a neustále zlepšovanie vašich fotografických zručností. Keď má človek talent a vie sa na veci správne pozerať, polovicu cesty má za sebou.

4. Ako ste sa dostali k práci fotografky?

Keď som čakala prvé dieťa, prehovorila som manžela, aby sme kúpili zrkadlový fotoaparát. Neveril, že ma bude fotografovanie baviť viac ako pár mesiacov, no aj napriek tomu sme ho kúpili. Po narodení dcérky som dokumentovala prvé mesiace jej života, a keď mala 1,5 roka už mi pózovala ako modelka. Keď sa mi narodilo druhé dieťa, dostala som prvé objednávky na fotenie iných detičiek. A pri treťom som už mala svoj vlastný štýl a za sebou množstvo fotení. Takto sa to celé vyvŕbilo. Realizovať sa v práci popri deťoch nie je ľahké, no kde je vôľa, tam je cesta. Som rada, že sa mi to darí, najmä vďaka veľkej podpore mojej rodiny.

5. Je fotenie detí a rodín náročné?

Fotiť deti dokáže len človek, ktorý ich miluje alebo už vlastné deti má. Len vtedy sú výsledné fotografie prirodzené. Detičky musia byť vyspaté a najedené. Počas prvých minút fotenia si s nimi musíte vybudovať pozitívny kontakt a zistiť, čo sa im páči a čo nie. Ak sa vám to nepodarí, nemôžete očakávať skvelé výsledky. Fotenie rodín u mňa prebieha formou prechádzky. Záleží mi na tom, aby sa ľudia pri fotení cítili dobre a nemali pocit, že musia byť niekým iným.

6. Spomeniete si na nejaké úsmevné príhody?

Pri fotení v botanickej záhrade spadlo trojročné dieťatko do vody plnej žiab. Celé zablatené a špinavé od morských rias sme ho osušili a vyčistili s dekami, ktoré sme mali pripravené na fotenie. Všetko chvalabohu dopadlo dobre, a ja sa na tejto príhode vždy už len pousmejem. Život je však naozaj nepredvídateľný.

Autor rozhovoru: Jarmila G. Gaľová